Dedo Juraj Mikita (*05.12.1932 – † 14.09.2007) najstarší syn z dvanástich detí. Rodičia Ján Mikita (od Džordža) a Helena Mikitová rod. Mikitová (od Košŷkara).
Detstvo prežil v Kyjove, no po 2 sv. vojne odišla celá rodina na Sudety (nemecké pohraničie v Čechách) za lepším životom. Ešte predtým dedov otec kúpil pľac a budovu od Žida, ktorý stihol utiecť do Izraela (preto „do Žŷda“). Budova bola postavená popri ceste, v strede vchod, obchod z ľavej strany a krčma z pravej strany. Mladosť prežil v Luby u Chebu a Kyjov navštevoval sporadicky ako paholok či kôli ostatnej rodine.
Babka Helena Mikitová rod. Šoltýsová (*23. 08. 1936), dcéra Zuzany Šoltýsovej rod. Gernátovej (Straškaňina) nar. 17.08.1893, ktorá odišla v roku 1912 z Kyjova do USA za svojím otcom a jej brat emigroval do Aregentíny. Mamu nechali samu v Kyjove. V USA spoznala rodáka z Kyjova – Petra Šoltýsa, nar. 07. 07. 1889. Sobáš mali v USA. Pracovali vo fabrike na výrobu strieborných lyžíc. V roku 1916 sa im narodil syn Ján (John viď foto) a v roku 1925 dcéra Anna (neskôr „Enka“ Semančíková č. domu 198). Okolo roku 1932 sa museli vrátiť všetci do Kyjova, nakoľko brat v Argentíne mal veľa detí, mama Zuzany oslepla a v Kyjove sa o ňu nemal kto starať. V Kyjove sa im v roku 1933 narodila ďalšia dcéra Zuzana (teta Kopčarová – Straškaňina) a v roku 1936 naša babka Helena (Židová).
Babka s dedom sa dali dokopy na tancovačke v Kyjove. Sobáš mali 30. mája 1953. Po svadbe sa im narodil syn Michal. Potom odišli žiť ku svokrovcom do Čiech, kde sa im narodil v roku 1957 syn Juraj. No dedoví rodičia chceli, aby sa vrátili do Kyjova, lebo žili v strachu, že na Sudety sa vrátia Nemci a oni sa nebudú mať kam vrátiť. Preto dedko s babkou odišli bývať do židovského domu v Kyjove, ktorý postupne búrali. Dedoví súrodenci posielali z Chebu očistené tehly zo Sudetských, vojnou zničených domov, vo vagónoch cez celé Československo až na Pusté Pole. Z toho sa postavil nový dom a v starej časti židovského domu babka otvorila krčmu. V roku 1965 si dorobila obchodnú nadstavbu a pracovala 32 rokov do odchodu na dôchodok za spotrebné družstvo Jednota v Kyjove ako krčmárka. V roku 1966 sa im narodila dcéra Anna. Dedo pracoval ako traktorista na JRD Kyjov. Tu ťažko sám obrábal kyjovskú zem, odlúčený od rodiny. Bol to človek veľmi úprimný a veselej povahy, no jeho obeta za rodinu ho ťažila, až do jeho smrti.
„Niekedy sa treba obetovať pre rodinu, tak ako prababka návratom z Ameriky, či dedo návratom z Čiech. Vrátiť sa ku koreňom, do rodného Kyjova… No človek to pochopí až s pribudajúcim vekom, kedy už je mnohokrát neskoro vysloviť Ďakujeme… A to sa netýka iba našej rodiny.“