Dominantným prvkom každej kyjovskej mladuchy bola parta. Zdobila sa technikou našívania, rôznorodo, záležalo od toho aká bohatá dievka sa ide vydávať.
V šesťdesiatych rokoch 20. storočia sa výzor a prevedenie party zmenil. Vila sa prevažne z bielych kvetov, dopĺňala sa bielymi korálikmi a mašľami. Od tohto obdobia je potrebné v kyjovskom ľudovom umení rozlišovať pojem parta a pojem „vinčik“. Vinčik na hlave mala každá mladá dievka, ktorá nosila v kostole obraz pri „Obchodi kovo cerkvi, abo ked ša nesvo obrazy do Strostivca na odpust.“ Venček si pred vydajom dozdobila a využila ho v svadobný deň. O dva desaťročia neskôr partu vystriedal biely závoj. Pred samotným obradom čepčenia nevesty sa realizoval „tanec popid partu.“ Tento zvyk sa realizuje na svadbách aj dnes.
● Parta moja parta ●
Parta moja parta, sama pervova,
včera buva moja, dnes je družbova.
Parta moja parta, parta z atlasu,
nenosiva jem ťa ľem tak dočasu.
Parta moja parta, mij zvatŷj vinec,
už mi na ňu sterehne, družba mvadenec.
Keby´m totu partu rada nosiva,
Nikda by´s nebuvava, chvopcoch ľubiva.