Neoddeliteľnou súčasťou odevu kyjovských žien boli „chustkŷ, huňankŷ a vovňarkŷ“. Šatky plnili kedysi, ale aj dnes, estetickú a ochrannú funkciu. V lete, keď bola páľava, sa ňou ženy chránili pred úpalom, v zime si nimi chránili hlavu a uši pred tuhými mrazmi a fujavicou. V čase, keď sa ešte nenosili kabáty, sa ženy zavinuli do „vovňarkŷ.“ Pri vstupe do stavu manželského bolo tradíciou, že svokra pri čepčení dala neveste na hlavu čepiec a bielu „šafovku“ - symboly vydatej ženy. Každá šatka mala svoje pomenovanie – „šafovka, perkavka a deľinka“.
Šafovkŷ boli sviatočné šatky získané od svojich najbližších z Ameriky. Mali kvetinové vzory, niektoré z nich boli prešívané zlatou alebo striebornou niťou. Nosili sa ku kroju alebo v sviatočné dni do kostola. Farebné deľinkŷ nemala hocijaká žena. Boli drahšie a ťažko sa zháňali. Nosili sa ku krojom a v nedeľu do kostola. Ich typickým znakom boli farebné lemy a „štapkanŷ smuškŷ“ - štapkané pásiky.
Kyjovské ženy ich nosia dodnes, no je na veľkú škodu, že iba tie staršie. Pestrofarebnosť a rôznorodosť vzorov najviac vynikne v kostole pri bohoslužbách. Možno o pár rokov budú vrchným doplnkom každej kyjovskej ženy.
