Každá rodina, ktorá má korene v našej obci, sa rokmi rozrástla. Ženy z kyjovských rodín sa vydali do iných miest, zmenili svoje mená i bydliská. Takto to bolo aj v prípade rodiny Chovancovej (miestne pomenovanie rodiny: „Šovtŷsova“ – „Straškaňina“), keď deti opustili svoj rodný dom.
Helena Štefánová, rodená Chovancová, pochádza z Kyjova, z domu č. 120. Jej zosnulí rodičia boli Zuzana Chovancová, rod. Šoltysová, pochádzala z Kyjova. Otec bol Michal Chovanec a pochádzal zo Šarišského Jastrabia. Pochádza zo 4 detí – najstaršia sestra Anna, potom brat Michal, sestra Mária a nakoniec Helena.
„Moji rodičia sa spoznali tak, že môj otec veľmi často chodil na návštevu do Kyjova, za svojou rodinou. Jeho rodinou bol jeho bratranec a volal sa Molnár – Mlynár. Veľmi rád chodil pešo zo Šarišského Jastrabia až do Kyjova a to aj v zime. Moji rodičia boli veľmi pracovití, šikovní a zruční. Ako otec, tak aj mama. Viedli nás k zodpovednosti, práci, úcte a hlavne k náboženskej viere. Veľmi často sme chodili do kostola, a to aj cez týždeň. Veľmi radi a často sme chodievali aj na pútnické miesta – pute, kde nás stále doprevádzali naši rodičia a boli sme na nich hrdí, že nás viedli k spravodlivosti, zodpovednosti a viere.
Naša mamka bola veľmi šikovná aj v ručných prácach, ktoré potom naučila mňa aj moje dve sestry. Rada vyšívala, plietla a háčkovala rôzne pulóvre, svetre, čiapky, rukavice, obrazy, obrusy,… Keďže mňa bavilo vyšívanie a pletenie, stalo sa to mojím koníčkom.
Rada sa stále vraciam do Kyjova, ak mi to čas dovolí. A keď sa tak stane, stále hovorím, že idem domov. Domov – do Kyjova.“
Viac o histórii ich prarodičov sa dozviete v archíve rodiny Mikitovej („Žŷdovej“). Majú spoločné korene.
