O Kyjove

V prekrásnom údolí Čergovského pohoria, pod Minčolom, sa nachádza rusínska obec Kyjov. Je obklopená vysokými horami a prekrásnou lesnou panorámou, ktorá je domovom lesnej zveri a vtáctva. Dominantným prvkom kyjovského lesa je majestátny Minčol, ktorý sa hrdo pýši v nadmorskej výške 1157 metrov. „Patria Minčola“, ako ju miestni obyvatelia nazývajú, je vyhľadávanou turistickou atrakciou počas celého roka. V predchádzajúcich storočiach bol Minčol majetkom našich prastarých otcov, ktorí si naň zarobili mozoľnatými rukami za „veľkou vodou“. Odchádzali do Ameriky a Kanady, aby si po príchode domov za našetrené „taľary“, kúpili kus poľa. Zem vtedy znamenala veľa. Polea statok boli obživou pre celú rodinu.

Je zbytočné polemizovať o tom, či Minčol naozaj patrí obci Kyjov. Šanec – hlbšia brázda za „Patriou Minčola“, tu označuje hranice kyjovskej a kamenickej časti lesa aj dnes. Nezmyl ju ani zub času. Súčasní šesťdesiatnici si z detských čias pamätajú, že na mieste, kde je dnes betónový Pylón stála kedysi vysoká drevená konštrukcia. Postavili ju naši dedovia a slúžila ako výhľadňa a trigonometrický bod.

Kopcovité lúky a pasienky kyjovského lesa boli pravidelne kosené a ich hranice označovali medze. O kosení trávy, hrabaní a zvážaní sena spod Minčola sa dnes dozvedáme už len z rozprávania našich mám a otcov. Seno zvážali poza Lysú horu, kde dnes vedie modré turistické značenie. O tom, že naši rodičia a prarodičia boli usilovní a pracovití svedčí vyjadrenie mnohých z nich: „Šino zme doobidu poprevertaľi, kŷm ša sušivo, nazbirali zme povne vedro jafŷroch. Dakoj zme jich prodali na Minčeli a za zarobenŷ piňaži zme doma mali na cuker.“

My mladší, tí ktorí sme oslávili aspoň polstoročnicu, si nostalgicky spomíname na bezstarostné, detské chvíle na Minčole. So svojimi rodičmi sme chodili zbierať čučoriedky. Nikdy sme nesmeli zabudnúť na „žŷdlik, vŷžečku a cuker“. Netrápilo nás, koľko čučoriedok nazbierame, išlo nám len o to, aby nás rodičia vzali so sebou. Láska k našim horám ostala u nás aj dodnes.

Na západnom svahu Minčola, v nadmorskej výške okolo 980 m n. m. pramení potok Hradlová, neoddeliteľná súčasť každodenného života miestnych obyvateľov. „Krivŷj jarok“, časť potoka nad dedinou, bol predmetom výtvarného stvárnenia akademického maliara Dezidera Millyho, ktorý sa narodil v rodine otca duchovného.

Za čias našich starých praotcov bol „jarok na vyšnŷm konci seva“ súčasťou obecného mlyna. Tok vody mal inú trasu ako dnes. Od „Janičkovej chŷži išov poza Hudakiv dom, cez Úboči a potim dovŷ berehom do Mľinarovoho dvora“. Tam, kde dnes stojí stará stodola, na dvore ľudového maliara Juraja Molnára so súpisným číslom 101, stál kedysi obecný mlyn. Každý gazda v dedine vedel, kde je „brod“, v ktorom môže napojiť svoje kravy, alebo bezpečne prejsť s vozom na opačnú stranu potoka. Jeden brod bol pri „Kovaľojanka domi, druhŷj nedaľeko od peršoho, pri terajšej Chovancovej chŷži.“ Vplyvom poveternostných podmienok sa tok potoka menil, reguláciou sa spevnila časť jeho brehov, „drevenŷ vavočkŷ“ nahradili nové, železobetónové mosty a mostíky.

Na konci dediny, v časti lužného lesa zvanej „Vuhŷ“, sa usídlil majster bobor s rodinou. Kľudne si tu nažívajú, menia tok rieky a ekologicky prispievajú k udržiavaniu vody v prírode. Okolitá príroda obce Kyjov dodáva milovníkom prírody potrebnú duševnú energiu v každom ročnom období, relaxačne pôsobí na ich telo i dušu. Presvedčíte sa o tom len vtedy, ak nás navštívite!